Na knihe ZÁLESÁCKE DNI vyrástli dve až tri generácie detí, z ktorých väčšinu podnietila k ustavičným návratom do prírody a k jej ochrane, a nejedno dievča či chlapca i k štúdiu prírodných vied. V niektorých rodinách sa knižka dedila ako vzácna pamiatka, avšak stále čítaná, používaná, inšpirujúca.
Knižkou sa prelínajú dva druhy textov. Po prvé ide o denník chlapca, ktorý si zapisuje zážitky z prírody a z jej pozorovania na vychádzkach a výletoch s priateľom Milanom a zo zálesáckych prázdninových týždňov s piatimi kamarátmi. Druhý text tvorí komentár či doplnok prvého. Autorom je vedec biológ, ten istý chlapec, čo si pred mnohými rokmi písal denník. Toto prelínanie textov dodáva knižke dynamickosť i pútavosť.
Aj dnes príroda ponúka množstvo tajomstiev a zaujímavostí, ktorých poznávanie a lúštenie môže byť jednak zálesáckym dobrodružstvom a jednak dobrodružstvom poznávania. Dnes je však príroda ohrozenejšia ako v minulosti a platia v nej i nové pravidlá správania. Preto je kniha obsahom i oblečením vynovená a doplnená, preto sa volá ZÁLESÁCKE DNI (dnes).