Osud tých, ktorí si dobrovoľne vybrali život v gete podceňovaného humoru, je často nespravodlivý. Šašovia a klauni, ktorí nás zabávajú, sa iba zriedka dostanú do panteónu veľkých osobností. Zostávajú však v srdciach svojho publika. Lebo darmo, humor je večný a ľudia ho potrebujú ako kyslík. Bez neho sa nedá na tomto svete slušne žiť. „Mať charakter, znamená ostať na nohách vo svete postavenom na hlavu,“ napísal v jednom aforizme Stano Radič. Zrejme vedel, o čom a o akej dobe hovorí. Svojím humorom a postojom sa pokúšal ten náš čudný svet aspoň trochu napraviť. Postaviť ho opäť na nohy. Bola to šťastná terapia, lebo liečba humorom má svoje veľké výhody. Ak sa aj nepodarí, sranda zostáva!

Táto kniha je spomienkou na Stanislava Radiča (1955 – 2005), sociológa, rozhlasového redaktora, scenáristu, dramatika, aforistu, glosátora a predovšetkým skvelého človeka, ktorý nám veľmi chýba.