Chorobné symptómy doby popisuje Štefánik nemilosrdne presne. Ukazuje nám, kým sme, kým sme sa stali, kým sme sa nechceli stať, kým by sme sa mohli stať, kým sme boli a už nikdy nebudeme. Ukazuje nám, čo všetko sme stratili, o čo sme prišli a čo sa nám už nikdy nepodarí vrátiť späť. Štefánikov román je aj diagnózou, aj varovaním.

Už samotná téma rodiny, ako sa jej Štefánik chopil, je netradičná. Nie sú tu nijaké klišé a staromódne pózy. Iba čistý, presvedčivý, nekompromisný realizmus. Štefánikove postrehy a pozorovania sú objavné a prekvapujúce, prináša román, na ktorý sa nezabúda a nezabudne, pretože sa v ňom snúbi talent s neobyčajnou invenciou a originalitou.