V októbri 1943 deportujú mladú Francúzsku Ellu do Osvienčimu, kde si jej dokonalý rukopis všimne veliteľka tábora, krvilačná Maria Mandelová, ktorú prezývajú Beštia. Ella sa stane zapisovateľkou väzenského orchestra a pracuje aj v skladoch, kde triedi batožinu deportovaných. V batožine nachádza množstvo osobných spomienok – pohľadníc a fotografií, na ktoré zapisuje príbehy ich majiteľov. Záleží jej na tom, aby osudy väzňov boli zdokumentované a ich utrpenie navždy zostalo mementom pre nasledujúce generácie.
Pohľadnice z východu sú necenzurovaným, priamočiarym a bolestivým románom, ktorý podrobne opisuje abnormálne zverstvá najväčšieho komplexu mučenia. Nie je to len ďalšia kniha o Osvienčime, je to veľmi inteligentné rozprávanie, kde hlavnými hrdinami sú ukrutné činy a tí, ktorí ich páchajú. Posolstvo autorky je rovnako ťažké ako podstatné: „Z tejto cesty sa nikto nevráti rovnaký, ak sa vôbec vráti.“