K. Džunková (1987), jeden z najvýraznejších básnických talentov, laureátka viacerých literárnych súťaží, okrem iných i Jurinovej jesene, sa predstavuje zbierkou zrelých veršov. Sú plné prekvapivej obraznosti, precízne odpozorovanej z krajiny a t hĺbky duše, pulzujúcej životom. Na rozdiel od mnohých vrstovníkov poetka nehľadá žriedla svojej tvorby v bolestínskom nihilizme, ale manifestuje vnútornú prosbu o krásu, lásku a nádej. Čitateľ už pri prvom ponorení sa do jej básnického sveta nájde veci a javy pomenované tak sviežo, prekvapivo, po novom a hlboko, až má pocit, že autorka dala životu mená, ktoré on sotva tuší a na ktoré doposiaľ sám nenachádzal slová.