Príbeh skupinky mladých ľudí z provinčného mesta videný cez prizmu stretnutia bývalých spolužiakov. Smrť a pohreb jedného z nich je smutnou príležitosťou na to, aby sa opäť dali dokopy na idealizovaných miestach svojho detstva, v provinčnom meste, kde nostalgické sentimentálne spomienky ožijú s novou silou (roky dospievania v „zlatých rokoch šesťdesiatych“, keď do titovskej Juhoslávie prenikalo nielen rádio Luxembourg, ale spolu s rockandrollom aj iné vymoženosti západného sveta). Rozprávač, sám jeden z hrdinov príbehu, rekonštruuje niekdajšiu realitu a ako podporu svojich postrehov uvádza citáty z vedeckej práce „dejiny pornografie“, ktorú kedysi zostavoval jeho najlepší priateľ.
Nadhľad a autorov zmysel pre humor prispieva k tomu, že čitateľ sa vnára do textu s úsmevom a pochopením, ba evokuje si vlastné spomienky z detstva a mladosti a porovnáva.