Ide o historicko-filozofický román slovenského realistického prozaika. V ňom sa autor, dolnokubínsky lekár, s nezvyčajnou ostrosťou a otvorenosťou púšťa do zápasu s dvojtvárnosťou, príživníctvom, sebeckosťou, s nemorálnosťou oravskej smotánky a slovenského malomesta. Osobitne sa zameral na kritické zobrazenie života a etiky vládnucich vrstiev a odrodilej inteligencie. Bezohľadne pranieruje najmä maďarizačný útlak zo strany úradných činiteľov, ktorými bola napospol maďarská alebo pomaďarčená džentry, popanštená spoločenská vrstva. Popri nezmieriteľnej kritike obžerstva, kartárstva, kupčenia so ženami, finančných a volebných podvodov nájdeme v Jégého románe polohy hlbokej lásky a súcitu s blížnymi.