Jána Kollára (1793 – 1852) poznáme predovšetkým ako básnika, no v tomto diele smelo vstupuje do dialógu so svetom umeleckých diel a pamiatok. Kniha ponúka súčasný preklad jeho dosiaľ nevydaných cestovateľských zápiskov z Talianska. V cestopisoch k svojim početným úlohám súvisiacim so životným obrodeneckým poslaním priberá takisto rolu estéta a historika umenia, vari prvého na Slovensku. Pamiatky sugestívne opisuje a spontánne komentuje v širších dejinných súvislostiach, s dávkou poetickej imaginácie. Prekvapuje hĺbkou prieniku do sféry umeleckej tvorby a duchovno-umeleckých významov.