„V dedine nikto si nemyslel, že by sa Ondro Hľonzo oženil ešte raz. Ako mládenec ledva si mohol dostať ženu; ani nenašiel si jej v tejto dedine, iba v druhej, i to len slúžku biednu, chorľavú, a teraz, keď ostal vdovcom so troma deťmi, ani len dušičke sa neprisnilo o ženení Hľonzovom. Kto by i šiel za chudobára, do drevenej chalupy, za neho, čo má skrívené nohy a kolená s vytknutými jabĺčkami, komoru pustú?…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.