Postmoderná poézie Dalimíra Stana, tak ako ju prezentuje v najnovšej zbierke Očistec \/ Purgatorio, je obrazovo absurdnou drámou bytia, roztriešteným obrazom kedysi celistvej skutočnosti. Stano z nej vyberá črepy, skladá ich krížom-krážom k sebe, aby z nich čitateľ zachytil pôvodný tvar a popri ňom si odniesol autorskú výpoveď. Konceptuálne je kniha vystavaná nevšedne zaujímavo. Predslovom zbierky je básnický cyklus Základný text. Mottom k zbierke sú dva verše sv. Pavla z Listu Efezanom, zo štvrtej kapitoly, ktorá má názov Pravidlá nového života. Hľadá ich aj autor prostredníctvom svojho písania. Na to, aby ich rozpoznal, analyzuje suché s mokrým, dobré so zlým a postupne to cúdi, nachádzajúc esenciu. Zbierka obsahuje desať častí. Jadrom zbierky je šiesta časť - Očistec. Sú to štyri básne ako štyri strany kríža. Táto časť je najsilnejšia a najpresvedčivejšia. Je v nich \ligot pod jazykom\. Nasleduje Stoka, ktorá je akousi pozemskou verziou do seba poprepletaného pekla vášne (alkohol, niekedy až priveľa alkoholu) i očistca (pozvánka do raja). Cyklus Kelt pozostáva zo šiestich básní. Básnicky otvára tému pôvodu, dlhú cestu starousadlíkov od lovenia v lesoch po lovenie slov (\nebol by som lovcom, nebyť slov\). Zmyslom tejto hexalógie je osobné pravidlo nového života