Leotina záhrada bola kedysi krásne miesto, kde kvitli kvety a nádej. Tam Leota nachádzala útočisko pred hlbokými ranami, ktoré jej spôsobila ničivá vojna. Bola to jej svätyňa, kde kľačala pred milujúcim Bohom a modlila sa za deti, ktoré nechápali jej tiché sebaobetovanie. Teraz je osemdesiatštyriročná Leota Reinhardtová sama a jej milovaná záhrada je spustnutá. Všetky jej snahy o zmierenie s jej dospelými deťmi vyšli nazmar. O svojom zúfalstve hovorí len milujúcemu Otcovi, svojmu jedinému priateľovi. Potom Boh priveje vietor zmien v celkom nepravdepodobných podobách